Tematický študijný deň venovaný Attilovi Józsefovi začali žiaci našej školy na brehu Dunaja,
pri básnikovej soche. Miesto bolo známe už z úvodných riadkov básne A Dunánál (
U Dunaja) – „Sedel som na spodnom kameni nábrežia...“, a tak sa pre žiakov stalo
hmatateľným prepojenie medzi básňou a mestskou krajinou. Rieka sa v básni objavuje ako
miesto stretu minulosti, prítomnosti a budúcnosti, kde „boj, ktorý zviedli naši predkovia, sa v
spomínaní mení na mier“. Socha tak nepripomínala len básnický obraz, ale aj myšlienku
vyjadrenú v závere básne: prepojenie minulosti a prítomnosti znamená spoločnú
zodpovednosť. Večer sa žiaci mohli naplno ponoriť do sveta Attilu Józsefa v Madách Színház
(Divadlo Imricha Madácha), kde si pozreli muzikál Én, József Attila. ( Muzikál: Ja, Attila
József). Predstavenie zobrazovalo kľúčové zvraty v básnikovom živote: jeho prvú a poslednú
lásku, literárne prostredie 20. a 30. rokov, ako aj osobné a tvorivé zápasy, ktoré formovali
jeho krátke, no mimoriadne intenzívne dielo. Tento deň tak priniesol nielen pôsobivý
divadelný zážitok, ale aj priame stretnutie s duchovným dedičstvom básnika.
cikkek