Študentský život

Dňa 7. októbra 2025 sa žiaci III.HA a IV.HA tried zúčastnili v mestskom kultúrnom stredisku hry divadla Baltazár s názvom Pomoc, pomôžem! Podujatie sa realizovalo pod názvom Kultúra bez bariér. Hra porozpráva príbeh rodiny utekajúcej pred vojnou. Na javisku herci s mentálnym postihnutím s výnimočným talentom a nadšením stvárnili príbeh za sprievodu hudby a živého rytmu. Hra citlivo zobrazila ťažké životné situácie, ľudské vzťahy a silu empatie. Študenti boli obohatení nezvyčajným a podnetným kultúrnym zážitkom a získali nový pohľad na sociálne otázky.

Tento rok našu školu chystá opustiť 68 žiakov. Niektorí boli súčasťou našej inštitúcie 4, iní až 5 rokov. Po poslednej triednickej hodine v slávnostne vyzdobenej triede ako prví sa lúčili s učiteľmi. Niekedy prežívali ťažké chvíle, nechceli poslúchať, ale teraz už chápu, že všetko bolo len pre ich dobro. Úprimným srdcom vyjadrili, ako veľmi chceli získať vzdelanie na tejto škole, aj keď niekedy by sa tešili, aby odpadli niektoré hodiny, alebo by dostali mimoriadne riaditeľské voľno. Veľmi si vážime vedomosti, obetavosť našich učiteľov, dostali sme veľa užitočných vedomostí, ktoré si budeme môcť naplno úrokovať. Veľké vďaka patrí aj vedeniu, aj riaditeľovi, ktoré nám umožnilo vzdelávať sa v takej prestížnej škole. Potom sa absolventi prešli známymi chodbami školy a rozlúčili sa so svojimi spolužiakmi, učiteľmi a triedami. Slávnostný ceremoniál, ktorý nasledoval v aule školy, bol dôstojným ukončením ich stredoškolského vzdelávania. V súlade s tradíciou žiaci odovzdali symbolickú štafetu nasledujúcim maturantom, čím dali najavo, že duch a hodnoty školy budú žiť aj v ďalších generáciách. Na záver slávnosti sa riaditeľ školy inšpiratívne rozlúčil s absolventmi, ktorých budúci týždeň čaká prvá veľká skúška v živote: "Milí maturanti! Budúcnosť je pred vami. Budúcnosť, ktorú budete formovať vy - svojimi myšlienkami, rozhodnutiami a hodnotami. Prajem vám odvahu milovať, pracovať, veriť - silu vytrvať tvárou v tvár nepriazni osudu a pokoru tešiť sa z úspechu. Noste so sebou hodnoty svojho domova, svojej komunity, svojej školy - a pamätajte: zachovanie jazyka, kultúry, spoločných spomienok nie je nič iné ako vernosť. Je to náš spoločný cieľ. Buďte vernými členmi maďarskej komunity na Hornej zemi a buďte dôstojnou súčasťou rodiny európskych národov."

Dňa 15. marca 1848 sa skupina mladých ľudí vydala z kaviarne, aby sa zapísala do dejín. Začali revolúciu a vyslovili sa za slobodu národa. Svoje memorandum vyjadrili v 12 bodoch, Sándor Petőfi napísal vlasteneckú báseň “ Nemzeti dal“, ktoré sa odvtedy stali symbolmi odvahy marcovej mládeže. Trasa, ktorú prešli, je nám všetkým známa: od Pilvaxu k univerzitám, od Landererovej a Heckenastovej tlačiarne k Národnému múzeu, k Miestnej Rade, Táncsicsovej väznice a napokon do Národného divadla, kde sa konalo slávnostné predstavenie Bánk bán od Józsefa Katona, čo sa prerušilo, ale nadšenie z revolúcie naplnilo všetko. 15. marec je sviatkom s červeným písmom, ale iba pre Maďarov. My ale aj v takom rušnom období ako testovanie maturantov pripomíname toto výročie. Ani tento rok nebol inak, celé prebiehalo z pohľadu Móra Jókaiho, najlepšieho priateľa Sándora Petőfiho. Veľké vďaka patrí Leile Bíróovej za verné stvárnenie roly Rózy Laborfalvi, veľký hold si zaslúži aj Bulcsu Bíró, kto taktiež podal skvelý výkon popri ďalším povinnostiam. Poďakovanie patrí aj ďalším ľuďom ako: Tímey Egriovej, Arabele Benedek, Lie Dudás, Alexe Navrátilovej, Zoltánovi Hodossymu, Réke Kürthyovej a Áronovi Bugárovi, ktorí opäť prispeli svojou obetavou prácou tomu, aby slávnostný program prebehol hladko a na vysokej úrovni. Boli sme vďační za potlesk a ako vždy dojatí z vypočúvania maďarskej štátnej hymny. Dňa 15. marca 1848 sa skupina mladých ľudí vydala z kaviarne, aby sa zapísala do dejín. Začali revolúciu a vyslovili sa za slobodu národa. Svoje memorandum vyjadrili v 12 bodoch, Sándor Petőfi napísal vlasteneckú báseň “ Nemzeti dal“, ktoré sa odvtedy stali symbolmi odvahy marcovej mládeže. Trasa, ktorú prešli, je nám všetkým známa: od Pilvaxu k univerzitám, od Landererovej a Heckenastovej tlačiarne k Národnému múzeu, k Miestnej Rade, Táncsicsovej väznice a napokon do Národného divadla, kde sa konalo slávnostné predstavenie Bánk bán od Józsefa Katona, čo sa prerušilo, ale nadšenie z revolúcie naplnilo všetko. 15. marec je sviatkom s červeným písmom, ale iba pre Maďarov. My ale aj v takom rušnom období ako testovanie maturantov pripomíname toto výročie. Ani tento rok nebol inak, celé prebiehalo z pohľadu Móra Jókaiho, najlepšieho priateľa Sándora Petőfiho. Veľké vďaka patrí Leile Bíróovej za verné stvárnenie roly Rózy Laborfalvi, veľký hold si zaslúži aj Bulcsu Bíró, kto taktiež podal skvelý výkon popri ďalším povinnostiam. Poďakovanie patrí aj ďalším ľuďom ako: Tímey Egriovej, Arabele Benedek, Lie Dudás, Alexe Navrátilovej, Zoltánovi Hodossymu, Réke Kürthyovej a Áronovi Bugárovi, ktorí opäť prispeli svojou obetavou prácou tomu, aby slávnostný program prebehol hladko a na vysokej úrovni. Boli sme vďační za potlesk a ako vždy dojatí z vypočúvania maďarskej štátnej hymny.

14. február je Dňom zaľúbených. Láska bola vždy úzko prepojená s dňom literatúry. Žiaci hľadajú ľúbostné básne, citáty o láske, ktoré pošlú svojej milovanej osobe buď virtuálne, alebo napísané na papieri. Mohli hovoriť ako múzy slávnych spisovateľov a básnikov. Svoje myšlienky napísali na farebné papiere, čo hodili do ,,papierovej poštovej schránky“ v tvare srdca. Pozdravy boli prečítané 14.2.2025 na hodinách maďarčiny. Medzi najobľúbenejších adresátov patrili Endre Ady, Léda, Attila József, Miklós Radnóti a Fanni Gyarmati. V rámci tejto príležitosti čítali ľúbostné básne a zbierky ľúbostných básní od Krisztiána Nyáryho pod názvom Takto milovali (Így szerettek ők), Píš a miluj! (Írjál és szeressél), Viac než môj život (Életemnél is jobban). Táto iniciatíva posilnila vzťah literatúry a lásky, čo je aj dôkazom toho, aká bezhraničná je kreativita žiakov, a že sa tieto témy dajú aktívne využiť aj na hodine maďarčiny.

Umenie je mier, pretože si navzájom počúvame, pomáhame, aby každé predstavenie prebiehalo bez najmenších ťažkostí. Tancujeme a pozývame publikum k tancu, vznášame sa na krídlach hudby. Rozprávame príbehy v našom materinskom jazyku a o iných jazykoch. S vďačným srdcom ďakujeme účinkujúcim dnešného predstavenia (Bulcsú Bíró, Réka Kürthy, Leila Bíró, Zoltán Hodossy, Natasa Csanaky, Jázmin Győri, Alexa Navrátil, Lia Dudás, Arabella Benedek) za ich obetavosť, snahu, hrialo nás pri srdci, že sme na javisku opäť videli nášho bývalého žiaka Bendegúza Csepiho, bolo nám veľkým potešením, že sa k nám vrátila Anna Mészáros. Ďakujeme Levente Németh za to, že nám „sprístupnil“ „archívny“ zdroj sfilmovanej histórie Jókaiho fazuľovej polievky.