Študentský život

Po párhodinovej ceste nás privítalo krásne, slnečné počasie a sneh. Po ubytovaní sme si dali chutný obed, po čom sme sa vybrali na zjazdovku. Počas lyžovania sme sa rozcvičovali, spoznávali svahy, precvičovali si techniku ​​a každý si mohol lyžovať na svojej úrovni. Čerstvý horský vzduch a nádherná zasnežená krajina nám popoludnie ešte viac spríjemnili. Deň sme pokračovali večerou, po ktorej sme sa zúčastnili animovaných programov a súťaží. Večer sme išli spať príjemne unavení. Ďalšie ráno nás privítalo husté sneženie. Po chutných a výdatných raňajkách sme sa vydali späť na zjazdovku. Počas lyžovania boli žiaci rozdelení do šiestich skupín podľa úrovne znalostí, takže si každý mohol precvičovať lyžiarsku techniku ​​podľa vlastných schopností. Po lyžovačke sme si dali chutný neskorý obed a krátky odpočinok. Pred večerou sme sa išli prejsť krásnou zasneženou krajinou. Tí žiaci, ktorí si chceli zaplávať, si mohli zasúťažiť vo vodných súťažiach v bazéne. Po večeri program pokračoval s animovanými stretnutiami: zorganizovali sme zábavné hry zručností a pútavé kvízy založené na vedomostiach. Počas súťaží prebiehajúce celý týždeň, zbierali pre svoje tímy body, tzv. „MAKYTAS“. Tie sa vyhodnocovali a sčítavali vo štvrtok večer a následne sa vyhlásili výsledky každého tímu. Víťazi a tímy dostali rôzne ceny. Medzitým tímy dostali za úlohu spoločne nacvičiť krátky program na štvrtkovú večernú slávnostnú šou. Na konci dňa, príjemne unavení a obohatení mnohými zážitkami, sme išli spať. Na tretí deň našej lyžovačky nás privítalo príjemne chladné počasie, hoci hmla trochu sťažovala viditeľnosť. Ráno si žiaci zacvičili na lyžiarskom svahu, rozvíjali si svoje vedomosti a odvahu na svahoch rôznej obtiažnosti. Po neskorom obede a krátkom odpočinku nasledovala naozaj zábavná, smiechom plná snehová bitka, ktorá všetkých dobre naladila. Večer bol sfarbený humornými, veselými súťažmi zručnosti a potom sa tímy s nadšením pripravovali na blížiaci sa galavečer a nacvičovali si svoje programy. V predposledný deň v skupinách zdokonaľovali svoje lyžiarske zručnosti. Večer sa príjemne prešli po zjazdovke hneď vedľa nášho ubytovania. Tí, ktorí radšej relaxovali, si mohli zasúťažiť vo vodných súťažiach v bazéne. Po večeri a krátkej prestávke sa konal galavečer. Skupiny predviedli pestré programy, na ktoré sa pripravovali celý týždeň. Porota, zložená z pedagógov, hodnotila vystúpenia a získané body sa pripočítavali k bodovaniu nazbieranému počas celého týždňa. Následne nasledovalo vyhlásenie výsledkov, odovzdávanie cien a vyhodnotenie celého lyžiarskeho kurzu. Večer bol nakoniec ukončený zábavnou diskotékou. V posledný deň nášho lyžiarskeho kurzu sme si po výdatných raňajkách zbalili kufre a rozlúčili sa s ubytovaním. Žiaci odchádzali domov obohatení o mnohé zážitky, spoznali nových priateľov a boli hrdí na svoje nadobudnuté lyžiarske zručnosti. Počas týždňa sa všetci výrazne zlepšili, pričom sa s vytrvalosťou a nadšením zúčastňovali kurzov. Lyžiarsky kurz sa úspešne skončil, žiaci sa počas celého kurzu správali príkladne, dodržiavali pravidlá a navzájom si pomáhali vytvárať dobrú atmosféru. Tento týždeň im poskytol nielen príležitosť na športovanie, ale aj zážitok na celý život.

Hoci Vianoce sú už za nami, je stále príjemné spomínať na uplynulé týždne uprostred zimných prázdnin. Je príjemné oživiť, koľko intímnych okamihov naplnilo naše školské dni, aké dobré bolo spoločne sa pripravovať, čakať na vianočný zázrak, byť k sebe navzájom pozorní a úprimne sa tešiť. V dnešnom tlačenom vydaní Új Szó si môžeme prečítať komplexný článok o kráse adventného obdobia a našich spoločných zážitkoch: Kúzlo sviatkov spočíva v sile komunity Oslava sviatkov nie je len krásnou tradíciou, ale aj silou, ktorá buduje komunitu – to je presvedčenie učiteľov a žiakov Strednej školy rozvoja vidieka a Strednej športovej školy v Dunajskej Strede. Adventné obdobie má tu každý rok mimoriadny význam: škola sa stáva skutočným druhým domovom, kde okrem učiva dôležitú úlohu zohráva aj pestovanie tradícií a vytváranie príjemnej atmosféry. Impozantná aula je vyzdobená už v prvých dňoch decembra. Obrovský vianočný stromček a kútik Santa Clausa, ktorý slúži aj ako fotostena, sa stávajú príjemným miestom stretávania, kde sa žiaci môžu relaxovať alebo spoločne fotiť. Borovica bola vyzdobená aj pri vchode do internátu, ozdobená medovníkmi, slamenými dekoráciami, drevenými ozdobami a sušenými plátkami pomaranča, čím sa vytvorila skutočne príjemná atmosféra. Neodmysliteľnou udalosťou je súťaž vo výrobe adventných vencov, ktorá každoročne prináša stále kreatívnejšie výtvory. Prvá sviečka na spoločnom venci školy sa zapáli slávnostným spôsobom, čo signalizuje, že prípravy sú minimálne rovnako dôležité ako samotná udalosť. Charita je tiež neoddeliteľnou súčasťou budovania komunity. Počas adventu venuje inštitúcia tejto oblasti osobitnú pozornosť a jednou z jej najintímnejších udalostí je spoločný program s členmi Asociácie pre mentálne postihnutých. Každý rok ich žiaci pozývajú do školy, kde recitujú básne, vyrábajú remeselné výrobky a účastníkov privítajú s vrelým objatím. Tieto príležitosti poskytujú trvalý zážitok nielen hosťom, ale aj žiakom, čím posilňujú akceptáciu a pozornosť. Tento rok sa tradičný adventný predaj zákuskov niesol v znamení ešte väčšej spolupráce ako zvyčajne: výťažok z predaja domácich koláčikov a čerstvých palaciniek, ktoré sa na mieste piekli s pomocou Grincha, bol venovaný na liečbu chorého dievčatka. Predaj bol najúspešnejší v histórii školy. Jedným z najradostnejších momentov decembra je samozrejme príchod Santa Clausa. Každý žiak dostal malý darček a na oplátku triedy privítali svojho hosťa vianočnými koledami. Séria spoločných zážitkov bola zavŕšená návštevami adventných trhov: žiaci mali možnosť zažiť zvláštnu atmosféru zimných miest vo Viedni, Budapešti, v Zakopanom a Győri, a to všetko v rámci exkurzií a odborného vzdelávania. Nielen škola, ale aj triedy boli vyzdobené. Najkrajšie dekorácie boli ocenené v súťaži a triedy sa stali súčasťou adventného obdobia vďaka svojim rozprávkovým, klasickým a moderným dekoráciám. Vrcholom adventného obdobia bola tradičná záverečná show, ktorá sa zameriavala na inaguráciu prvákov. Po hravých skúškach „nováčikovia“ v santových čiapkach, elfských ušiach, vianočných čelenkách alebo veselých okuliaroch dostali školské kravaty, čo znamenalo, že sa stali plnoprávnymi členmi komunity. Predstavenie oživila veľkolepá choreografia a posledný deň školy sa skončil slávnostným sľubom, ktorý znamenal začiatok zaslúžených zimných prázdnin. Príklad, ktorý dáva táto inštitúcia, jasne ukazuje, že vzdelávanie nekončí na stránkach učebníc. Zachovávanie tradícií, charita a zdieľanie skúseností sú rovnako dôležité, pretože posilňujú komunitu a poskytujú každému žiakovi trvalé spomienky.

„Advent je časom očakávania,“ píše Pilinszky. V týchto chvíľach sme svedkami niečoho neviditeľného, zázračného a všadeprítomného: čakáme na príchod Spasiteľa, znovuzrodenie Svetla, teplo sviatočného obdobia, radosť zo spoločného bytia. Dni plynú pokojne jeden za druhým a duša sa pomaly zahaľuje do svetla. „Keď do vášho života príde sviatok, oslávte ho naplno. (...) Očistite sa zvnútra i zvonku“ pripomína nám Sándor Márai. Tieto myšlienky nás vedú z nášho hektického každodenného života do stavu intímneho súladu. Zdobíme svoje domovy a tvarujeme ich s láskou, ale väčšina z nás prežíva tiché dni adventu naplnené očakávaním vo svojom druhom domove, v škole. Tu každý malý doplnok, každé svetlo a dekorácia ohlasuje príchod sviatočného obdobia. Rok čo rok sa pred nami otvára rozprávkový svet auly: náš obrovský vianočný stromček je žiarivým klenotom tohto impozantného priestoru, adventný veniec nás učí tichému očakávaniu a vianočný kútik nás pozýva na chvíľku pokoja a prehĺbenie. Chceli by sme vyjadriť našu úprimnú vďaku pani učiteľke Éve Nagy Csápai a jej tímu, ktorí nielen vytvárajú čaro aulu, ale tiež zabezpečujú, aby sme boli hneď po vstupe do školy obklopení slávnostnou atmosférou. Od prvého okamihu cítime, ako toto starostlivo navrhnuté prostredie zapáli plameň Vianoc v našich srdciach, ticho a jemne napĺňa naše duše sľubom sviatkov. Radi by sme vyjadrili vďaku aj Renáte Méhesovej, vedúcej internátu, a jej tímu, ktorí nám prinášajú vôňu a atmosféru Vianoc z minulosti. Vôňa borovice v hale, plátky pomaranča, medovníky a slamené ozdoby na živom vianočnom stromčeku evokujú útulnosť vidieckych sviatkov. Táto tradičná výzdoba nielenže vyžaruje krásu a štýl, ale pripomína nám aj dôležitosť zachovania všetkého, čo prináša hodnotu a teplo do vianočného obdobia. A ako pravdivé sú slová Sándora Máraiho: ,,Podstata sviatkov spočíva v ich jedinečnosti a v schopnosti vytrhnúť nás z každodennej rutiny. Práve tento odklon od normy im dodáva to kúzlo a čaro“.

Deň 3. december nie je v kalendári vyznačený ako sviatok, ale je to deň, keď oslavujeme ľudí so zdravotným postihnutím. Sú to ľudia, ktorí žijú medzi nami, ktorí sú trochu odlišní od nás a často sa cítia znevýhodnení v rôznych oblastiach života. Sú to však citliví ľudia, ktorí túžia po láske – a ktorí ju možno oplácajú ešte väčšou láskou. Adventné obdobie vždy posilňuje našu túžbu konať dobré skutky a pomáhať druhým. Pre našu školu je osobitnou radosťou privítať členov Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím. Pri týchto príležitostiach vznikajú nové priateľstvá a zistíme koľko máme spoločného. Spoločné remeselné práce, pitie kávy a rozhovory nie sú len o spoznávaní sa. Je to oveľa viac o akceptácii, vzájomnom počúvaní a uvedomení si, že všetci chceme to isté – puto, rešpekt a lásku. Je to iný druh oslavy. Chceme dávať, ale v skutočnosti dostávame neskutočne veľa. Pretože po pár minútach spoločne tráveného času je jasné, čo je skutočná hodnota: vzájomný rešpekt, pozornosť a ľudskosť. Som vďačná za milý a ochotný prístup žiakov. Touto cestou by som chcela vyzdvihnúť citlivý a nesebecký prínos Leily Bíró, ktorá je už niekoľko rokov nadšenou podporovateľkou tejto akcie a ktorá sa jej zúčastnila naposledy ako žiačka našej školy. Sme vďační, že Mikuláš našiel čas a navštívil nás. Ďakujeme pani učiteľke, Mónike Állóovej za milé prekvapenia a pani učiteľke Jolán Földes, aj žiakom I.HA triedy za atraktívne a chutné občerstvenie. Ďakujeme za podporné úsmevy, milé slová a všetok lásky, vďaka ktorej bol tento deň taký výnimočný.

„Kto sa nedokáže poučiť z histórie, je odsúdený na jej opakovanie.“(George Santayana) Dňa 12. novembra 2025 sa žiaci II.B triedy (odbor cestovný ruch), zaujímajúc sa o históriu zúčastnili študijnej cesty spojenej s odbornou praxou, počas ktorej navštívili najväčší koncentračný a vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau, čo založili nacisti počas druhej svetovej vojny s hlavným cieľom genocídy a nútených prác. Komplex pozostával z troch hlavných táborov a približne 40-50 menších, kde bolo zavraždených odhadom 1,1 milióna ľudí, vrátane Židov, Rómov, politických väzňov a iných prenasledovaných skupín. Auschwitz sa stal jedným z najdôležitejších symbolov holokaustu, jedným z najšokujúcejších pamätných miest zločinov proti ľudskosti. Tábor bol oslobodený 27. januára 1945 Sovietskou Červenou armádou. Veliteľ, Rudolf Höss bol v roku 1947 odsúdený na smrť obesením, ktorá bola vykonaná pred krematóriom v Osvienčime I. Dnes tábory fungujú ako múzeum, ktoré každoročne navštívia milióny návštevníkov z celého sveta. Vďaka kvalitnej prehliadke s maďarským sprievodcom sme získali cenné a dôležité vedomosti. Hlboko dojatí sme pokračovali v ceste do mesta Bielsko-Biała, kde sme strávili dve príjemné hodiny. Návšteva nás neobohatila iba o historické vedomosti, ale poskytlo aj hlboké ľudské ponaučenie: zodpovednosť za zachovanie mieru, úctu k pamiatke obetí a záväzok zabezpečiť, aby sa najhoršie činy v histórii nikdy neopakovali.